Čo je Ovosan?

Ovosan

Potravinový doplnok Ovosan vyvinula v roku 1997 biotechnologická spoločnosť AREKO. Tá ho tiež v roku 1999 uviedla na trh.

Spoločnosť AREKO bola založená v roku 1993 a od roku 1998 sa plne venuje predovšetkým výskumu, výrobe a predaju potenciálnych liečiv a podpornej výživy. Primárne sa zameriava na preparáty na báze biologicky aktívnych fosfolipidov, ktoré získava z prírodných, nesyntetických zdrojov. V januári roku 2014 otvorila nové výskumné a vývojové centrum v Benátkach nad Jizerou. Toto centrum spĺňa náročné podmienky laboratórnej a výrobnej praxe pre vývoj, testovanie a výrobu liečiv.

Silnou stránkou spoločnosti AREKO je okrem hi-tech technológií tiež profesionálny tím pracovníkov, ktorí majú dlhoročné skúsenosti z oblasti vývoja liečiv a potravinárskych technológií. Tím je obohatený o vedcov so zameraním na biológiu a klinickú biológiu a ďalej podporený skúseným predajným tímom, ktorý je v úzkom spojení s lekármi a expertmi na výživu.

Výskum biologicky aktívnych fosfolipidov

Nápad využiť vlastnosti oplodnených slepačích vajíčok pochádza pravdepodobne z tradičnej ľudovej medicíny. Systematické pátranie po tom, kde sa práve v oplodnených slepačích vajciach nachádzajú protinádorové látky, začal až v roku 1980 vedec RNDr. Jindřich Kára, DrSc., z Ústavu molekulárnej genetiky Československej akadémie vied. Aktívnou látkou, ktorú RNDr. Kára objavil, bol éter-fosfolipid PNAE. Bola to látka, ktorá vzniká len v embryách, a on ju dokázal izolovať. Po revolúcii preniesol svoj výskum do spoločnosti Areko, ktorá na základe jeho práce vyvinula komplexnú zmes biologicky aktívnych fosfolipidov. Práve tá je základom Ovosanu.

Vedci zo spoločnosti Machavert rozložili komplexnú zmes BAF^®, kde sú desiatky fosfolipidov, a zistili, že hlavná protinádorová aktivita vzniká súhrou niekoľkých hlavných komponentov (zložiek). Z nich boli vytvorené nanočastice = malé časti tvoriace akúsi dutú kapsu, sú schopné nájsť nádorové bunky, dostať sa k nim a zničiť ich. Zároveň sú schopné aktivovať určitý typ buniek imunitného systému (tzv. NK bunky), ktoré sa môžu tiež zapojiť do boja napríklad s napadnutými či poškodenými bunkami.

Imunologická liečba získala Nobelovu cenu

Využitie či aktivovanie vlastného imunitného systému pacienta pri boji s rakovinou sa zdá ako veľmi nádejný smer onkologickej liečby.

V roku 2018 získali Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo hneď dvaja výskumníci: Američan James Allison a Japonec Tasuku Honjo, ktorých výskumy sa zamerali práve na imunologickú liečbu. Boli schopní prostredníctvom určitých mechanizmov zabrániť nádorovým bunkám vypnúť (deaktivovať) určité procesy, čím umožnili imunitnému systému rakovinové bunky napádať a ničiť.